" />
« späť

Už aj malí školáci majú problém s hmotnosťou, obéznejší sú na vidieku

Analýza stravovacích zvyklostí slovenských detí mladšieho školského veku odhalila, že viac ako tretina z nich pravidelne neraňajkuje a nemá dostatočný denný príjem ovocia  a zeleniny. Alarmujúce je, že tri a pol krát sú prekročené odporúčané denné limity soli v jedle. Nesprávna skladba stravy a nedostatok pohybovej aktivity sa podpisujú pod zvýšenie počtu detí s civilizačnými ochoreniami.


Podľa projektu Monitoringu stravovacích zvyklostí a výživových preferencií vybranej populácie detí SR majú deti vo veku od 7 do 10 rokov nie úplne správne stravovacie a pohybové návyky. Monitoring realizoval a výsledky spracoval Úrad verejného zdravotníctva SR a podieľali sa na ňom aj členovia Združenia pre zdravie a výživu.

Iba o niečo viac ako polovica z vyšetrených detí denne konzumuje mlieko, naopak pretrváva nízky príjem zeleniny a ovocia, deti nemajú dostatok pohybu a nedosahujú potrebný energetický výdaj. Už v tomto veku má takmer 10 % detí problém s nadmernou hmotnosťou, pričom viac obéznych detí je na vidieku, než v mestách. „Stravovacie návyky na vidieku sa nemenia tak rýchlo, ako v meste, prevláda tu viac tradičná kuchyňa, s vyšším zastúpením menej vhodných živočíšnych tukov. Napriek predpokladu, že na vidieku by sa mohlo konzumovať viac zeleniny a ovocia vďaka vlastnej produkcii, monitoring ukázal, že tomu tak nie je," hovorí MUDr. Katarína Babinská zo Združenia pre zdravie a výživu.

Znepokojujúcim faktom je zistenie, že 37,5% detí neraňajkuje pravidelne, pričom najčastejšie udávaný dôvod neraňajkovania bolo nechutenstvo, nepociťovanie hladu a nedostatok času. „Je zistené, že deti, ktoré pravidelne jedávajú raňajky, majú vyváženejší príjem živín v porovnaní s deťmi, ktoré raňajky vynechávajú. U detí, ktoré pravidelne raňajkujú je aj nižšia pravdepodobnosť vzniku obezity", komentuje výsledky MUDr. Katarína Babinská.

Z monitoringu ďalej vyplýva, že zloženie raňajok a desiaty  je zamerané na nie najsprávnejšie kombinácie pečiva, šunky, salámy, sladkostí a sladkého pečiva. Vhodnou desiatou pre dieťa školského veku je napríklad chlieb či pečivo, natreté kvalitným rastlinným margarínom, ktorý obsahuje esenciálne mastné kyseliny omega 3 a omega 6, ktoré, deti potrebujú pre normálny rast a vývoj. Vhodným doplnkom je plátok šunky alebo syra a chýbať by rozhodne nemala zelenina. Namiesto sladkosti zabaľte deťom na desiatu, či olovrant ovocie.

Za pozitívne zistenie monitoringu možno považovať vysoké percento detí (97 %), ktoré konzumujú pravidelne denne obed, mnohé však vynechávajú polievku. „Školské stravovacie zariadenia sa musia riadiť prísnymi hygienickými normami a obedy sú  zostavované tak, že potrebnú dávku živín dodá kompletný obed, t.j. polievka spolu s druhým chodom. Ak dieťa nezje polievku, oberá sa o plnohodnotný pokrm, z obeda odchádza nedostatočne nasýtené a hlad často zaháňa sladkosťami alebo výživovo menej hodnotnými potravinami", vysvetľuje MUDr. Katarína Babinská.

Výsledky poukazujú, že takmer polovica detí neolovrantuje, takže medzi obedom a večerou nastáva dlhá prestávka bez pokrmu, čo spôsobuje väčší hlad a riziko večerného prejedania sa. „Pre dieťa je na večeru vhodné teplé jedlo, ale i studený pokrm, ktoré môžeme v rámci pestrej výživy striedať. V období rýchleho rastu možno dieťaťu dopriať i ľahkú druhú večeru", odporúča MUDr. Katarína Babinská.

Výrazne negatívnym zistením je fakt, že obsah kuchynskej soli v prijímanej strave, u týchto detí je viac ako 3,5 násobné prekročený oproti súčasných odporúčaniam.

Nepriaznivým zistením je, že deti sa menej hýbu a významne podľa monitoringu narastá čas trávený pred televíziou alebo počítačovou obrazovkou. Pravidelne trénuje alebo navštevuje športový krúžok iba polovica zo sledovaných detí. „Podľa odporúčaní by sa dieťa školského veku malo každý deň aspoň hodinu venovať stredne intenzívnej až intenzívnej pohybovej aktivite", konštatuje MUDr. Katarína Babinská a dodáva, "Začiatok školského roka by mohol byť i pre rodičov impulzom, aby viedli dieťa k správnej výžive a pohybu. Osvojenie si správnej životosprávy sa považuje za jednu z najúčinnejších foriem prevencie civilizačných chorôb."


Monitoring stravovacích návykov sa vykonal na vzorke 3 968 detí vo veku 7 - 10 rokov. Gestorom projektu bol Úrad verejného zdravotníctva SR.


« späť
Web stránky vytvorila M7, s.r.o.
©2009 ZZV.sk