" />
« späť

Pochutiny v kuchyni. Ako chutili pred 100 rokmi?

Dajú sa vyrobiť podomácky, ale radšej ich nosíme domov vo fľaškách, tubách a plastových kelímkoch. Nie nutne z lenivosti. Skôr kvôli chuti, na ktorú sme si zvykli.  Horčica, kečup či margarín nepatria k tradičným potravinám slovenskej kuchyne, ale dnes sú povinnou výbavou takmer každej chladničky. Každá z nich má svoj príbeh. Ktovie, či by nám chutili aj pred 100 rokmi.

Horčicové experimenty

Horčica sa vyrába z rovnakých surovín už tisícky rokov. Kedysi bola skôr liekom, dnes je neodmysliteľnou prílohou k mäsu. Základom výroby sú horčicové semená a voda, kyslú chuť a zároveň trvanlivosť jej dodáva ocot. Napriek jednoduchému zloženiu existuje neuveriteľné množstvo druhov horčice: sladšia alebo ostrejšia, z bielych, hnedých alebo čiernych horčicových semien, pomletých alebo len jemne prelisovaných, ochutená kurkumou, estragónom, feferónkami, chrenom, kôprom či inými prísadami.

Dvadsiate storočie bolo storočím laboratórnych experimentov s jedlom a nevyhla sa im ani táto skvelá pochutina. Napriek rovnakým surovinám by ste určite spoznali rozdiel medzi dnešnou horčicou a tou spred sto alebo päťdesiat rokov, kedy sa u nás začala vyrábať. Prababička dnešnej horčice sa nevyhla konzervačným látkam a chemickým prísadám, ktoré sú dnes už pri väčšine výrobkov minulosťou.

Nezrelý kečup

Kečup vďačí za svoj vznik v 19. storočí spojeniu anglickej tradície zeleninových omáčok a rastúcej popularity paradajok v Amerike. Vyrábal sa z nezrelých paradajok, takže bol vodnatý a riedky. Prielom prišiel vtedy, keď sa na jeho výrobu začali využívať zrelé paradajky s prídavkom octu. Napriek intenzívnym snahám presadiť na trhu viacero druhov kečupov s rôznymi príchuťami podobne, ako pri horčici, ostal na celom svete populárny len jeden klasický kečup. Je bohato využívaný v ázijskej kuchyni, Američania si bez neho nevedia predstaviť život, spája sa s talianskou kuchyňou. Aj preto ho dnes možno považovať za  symbol miešania kultúr, akési kulinárske esperanto.

Margaríny z hovädziny

Margaríny sú s nami už vyše 160 rokov. Prvý margarín bol vyrobený vo Francúzsku kvôli zásobovaniu armády z hovädzieho loja. Meno dostal podľa perlovej farby, po grécky „margaritari". Neskôr sa živočíšne tuky začali dopĺňať rastlinnými olejmi, až ich v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia nahradili úplne. Aj história margarínov má svoje tienisté stránky. Počas druhej svetovej vojny, v čase nedostatku potravín, sa mastné kyseliny vyrábali priemyselne. Z tohto obdobia pochádza aj fáma o „výrobe z ropy", ktorej sa margaríny doteraz celkom nezbavili. Súčasné margaríny sa vyrábajú z rôznych kvalitných rastlinných olejov a tukov: Používajú sa na natieranie pečiva, na pečenie a najnovšia generácia aj v teplej kuchyni na rýchle varenie namiesto oleja.

Okrem chuti sa stali margaríny v minulom storočí aj nositeľmi zdravotných benefitov. V šesťdesiatych rokoch vznikol prvý margarín s polovičným podielom zdraviu prospešných nenasýtených mastných kyselín. Dnes kvalitné margaríny majú vysoký obsah  polynenasýtených mastných kyselín omega 3 a omega 6, až o 70% menej nasýtených mastných kyselín ako maslo a nutrične nevýznamné množstvo trans nenasýtených mastných kyselín (<1 %). Niektoré margaríny sú dokonca obohatené aj  o aktívnu zložku rastlinné steroly.  Sú to látky, ktoré aktívne znižujú hladinu cholesterolu v krvi a pomáhajú tak v prevencii srdcovo-cievnych chorôb. Margarín sa tak pretvoril z lacnej náhrady masla za napoleonských vojen na hodnotnú funkčnú potravinu súčasnosti.

 


« späť
Web stránky vytvorila M7, s.r.o.
©2009 ZZV.sk