" />
« späť

Pohyb, pot a kŕče

Už počas kolísavých teplôt jari sa všetci veľmi potíme. Môžu nás dokonca prepadnúť neobvyklé pocity vyúsťujúce do pred kolapsových stavov a náchylnosti ku svalovým kŕčom, už pri akomkoľvek náznaku náročnejšieho behania.


A to nás len čakajú tropické teploty, „ťažký" vzduch a ostré slnko. Mnohí z nás budú mať pri behaní a rozličných ďalších pohybových aktivitách, ale aj pri „kancelárskej" hyperaktivite, náznaky kolapsových stavov a občasné kŕče dolných končatín. Tie sa niekedy objavujú nielen počas záťaže, ale aj neskôr večer a počas spánku, najmä v stehennom a lýtkovom svalstve. Preto majme na mysli, že aj pri „pohodovom" fyzickom zaťažení aj pri menšej pohybovej námahe sa zvyšujú straty telesnej vody potením. Zároveň sa zväčšuje hĺbka dýchania a zvyšuje jeho frekvencia, čím sa nezanedbateľne strácajú tekutiny aj dýchaním. Súčasne sa presúva voda vo vnútri organizmu z buniek do krvi - akoby sa telo „vysušovalo". Krvný obeh sa mení podľa požiadaviek daných záťažou tak, že stúpa jej prietok najmä svalstvom. Prestup vody z ciev do aktívnych svalov vedie spolu so stratami vody potením a dýchaním k poklesu obiehajúceho množstva krvi. Dochádza k jej určitému zahusteniu. Hlavným regulačným mechanizmom, ktorým sa organizmus snaží čeliť tomuto vývoju, je pokles tvorby moču v obličkách, čo spôsobí znížené vyplavovanie odpadových látok, škodlivých pre organizmus. Keďže sa zároveň s vodou strácajú minerály dôležité pre prácu srdca a svalov (vápnik, horčík, draslík, sodík, fosfor, chlór), môže dôjsť ku spomínaným kŕčom a prípadným kolapsovým stavom aj neobvyklej únave.

 

Keď telo stráca vodu

Straty vody (dehydratácia) pri fyzickej záťaži znižujú predovšetkým minútový srdcový výdaj - množstvo krvi, ktoré srdce poskytne do obehu za časovú jednotku. Táto situácia môže viesť ku zníženiu výkonnosti alebo k nevyhnutnosti zaťaženie prerušiť. Športoví fyziológovia odporúčajú ako zásadnú prevenciu dostatočný prívod tekutín pred (2 až 3 deci), počas (približne každých 20 minút 2 až 3 deci) a bezprostredne po záťaži (neustále pomalé pitie malých množstiev). Pri veľmi intenzívnych aktivitách (často po predchádzajúcej diétnej chybe - opakovanej konzumácii potravín s vysokým obsahom proteínov) dochádza v organizme ku hromadeniu produktov premeny bielkovín, najmä močoviny (urey). Táto situácia môže ohroziť organizmus dehydratáciou pri nedostatočnom prívode vody, lebo urea nasáva tekutinu z buniek do mimobunečnej tekutiny a strháva ju do moču. Bez dostatočnej tvorby moču nemôže byť močovina z organizmu vylúčená. Tento mechanizmus vedie v niektorých prípadoch k negatívnej vodnej bilancii pravdepodobne ešte častejšie, ako k strate vody spôsobenej vlastnou záťažou.

 

Stratené treba doplniť

Náhrada redukcie minerálnych látok výživovými doplnkami novej generácie spolu s konzumáciou čistej vody môže prispieť k lepšej a úplnejšej rehydratácii a zároveň vedie k prevencii kolapsových stavov. Koncentrácia minerálov v kombinácii s vodou by sa mala približne rovnať tej, v akej sa nachádzajú v pote (podobná je v stolových minerálnych vodách alebo hypotonických - riedkych iontových nápojoch). To vytvára podmienky pre ich rýchlejšiu a účinnejšiu náhradu, či už priamo pri telesnom zaťažení alebo po ňom.
Treba zdôrazniť, že s náhradou tekutín musíme rátať od začiatku zaťaženia, a to nielen „rekreačného", ale aj pracovného. Je chybou čakať na pocit smädu, ktorý sa pri telesnom zaťažení považuje za dosť nespoľahlivý signál dehydratácie. Dostavuje sa totiž až pri jej relatívne pokročilom stave, keď môže byť pri nižšom prekrvení vnútorných orgánov a zhoršenom vstrebávaní dosť neskoro na jej korekciu.

Pokiaľ máme chuť iba na minerálne vody, je dôležité vedieť, ktoré môžeme piť a ktorým by sme sa mali vyhnúť, alebo ich konzumovať iba sporadicky. Je vhodné vyberať si ľahko mineralizované stolové vody, obsahujúce množstvo rozpustených látok od 50 do 500 miligramov, s nižšou energetickou hodnotou a prirodzenou chuťou. Na obalovej etikete sú tieto informačné údaje presne uvedené a rozpísané. V normálnom dennom režime - bez výraznejšej fyzickej záťaže a extrémnych klimatických podmienok - by sa nemalo vypiť viac ako pol litra minerálky. Väčšia a dlhodobá konzumácia „bez rozmyslu" totiž môže v určitom veku predstavovať riziko prepuknutia vyššieho krvného tlaku a postupného vzniku obličkových, močových a žlčových kameňov, ako aj niektorých kĺbových ochorení. Týka sa to najmä stredne a silne mineralizovaných vôd s vyšším obsahom sodíka (nátrium). Pri vyššej konzumácii minerálok treba byť preto opatrný a riediť ich čistou vodou. Niektoré minerálne vody majú väčšie množstvo vápnika (kalcium), čo je na prvý pohľad výhodné, ale ak je obsah tohto minerálu viacnásobne vyšší ako množstvo horčíka (magnézium), môže dôjsť k vzájomnému blokovaniu ich vstrebávania v žalúdku aj črevách. Optimálny pomer kalcia a magnézia v minerálnej vode je preto 2:1.
Minerálky sladené náhradnými sladidlami nemajú alarmujúcu energetickú hodnotu a dá sa nimi uspokojiť túžba po sladšom nápoji. Problémom ale môže byť neznášanlivosť až alergia na tento druh dochucovadiel. Konzumáciu minerálnych vôd, špeciálne určených na podpornú terapiu určitých zdravotných ťažkostí (žalúdok, žlčník), treba konzultovať s lekárom.

 

Patríte do rizikovej skupiny?

Ak chceme byť dôslední nezabúdajme, že existuje oveľa viacej možností vzniku kŕču - náhleho a zvyčajne dosť bolestivého silného svalového stiahnutia (kontrakcie) počas noci, ktoré trvá niekoľko sekúnd, ale aj minút. U zdravého človeka môže byť príčinou neobvyklá poloha pri spánku alebo náhle strhnutie zo sna s následným prudkým pohybom podchladeného svalstva. Ku vzniku svalových kŕčov dochádza často aj u jedincov s plochými nohami a inými konštrukčnými poruchami chodidiel, „kŕčovými" žilami (varixy), po zraneniach dolných končatín a následných zápaloch. Nezriedka trpia kŕčmi chronicky unavení workoholici a prepracovaní jedinci s nízkou hladinou krvného cukru, preťaženou pečeňou nadužívaním liekov a potravinových doplnkov, alebo už spomínanou zníženou hladinou niektorých minerálov (magnézium, kalcium, draslík) pri nedostatočnom prívode kvalitných tekutín. Silné stiahnutie svalstva však môže byť aj signálom chorobne vyklenutých medzistavcových platničiek s útlakom nervových koreňov, svalového ochorenia (myopatia), počínajúcej cukrovky, zlej činnosti štítnej žľazy alebo užívania návykových látok (mäkké drogy, alkohol, antidepresíva), či liekov na znižovanie hladiny cholesterolu.

 

Zbavte sa kŕčov

Na odstránenie kŕčov je vhodné užívanie malého množstva hroznového cukru a výživových doplnkov novej generácie (lykopén, magnézium, koenzým Q10, L-arginín, L - karnozín, ginko biloba, extrakt vŕbovej kôry, draslík, kalcium a vitamíny skupiny B - tiamín, riboflavín, pyridoxín). Ak vás trápia kŕče, potrebné je aj komplexné vyšetrenie na odhalenie prípadných chorobných stavov u špecialistu na cievne ochorenia, neurológa, internistu, hematológa, endokrinológa alebo telovýchovného lekára.
V prevencií vzniku nepríjemných kŕčov hrá úlohu aj dostatočný prísun horčíka (magnézium). Tento prvok je dôležitý pri viacerých procesov v ľudskom organizme. Predovšetkým je potrebný na zlepšovanie príjmu vápnika, vitamínu C, fosforu, sodíka a draslíka. Horčík umožňuje uvoľnenie a sťahovanie svalstva, čím pomáha v prevencii vzniku kŕčov (spolu s vitamínmi B1, B2 a B6). Spojenie horčíka a vitamínov zároveň zaručí jeho lepšiu vstrebateľnosť. Magnézium držiava v dobrom stave obehový systém a nazýva sa tiež antidepresívny protistresový srdcový minerál. V kombinácii s vápnikom (calcium) a zinkom pôsobí ako prirodzený upokojujúci a regeneračne-relaxačný prostriedok, ktorý prirodzeným spôsobom tonizuje svalové štruktúry a znižuje riziko kŕčov.


MUDr. Pavel Malovič

 


« späť
Web stránky vytvorila M7, s.r.o.
©2009 ZZV.sk