« späť

Ekonomika bolestí chrbta

Rovnako ako každá postavená budova musí mať sebe vlastnú opornú konštrukciu, aj ľudské telo, ktoré je svojím komplikovaným materiálovým i stavebným zložením skutočne ojedinelým útvarom, má základný oporný stĺp - chrbticu.

Asi 80 percent populácie zažije v priebehu svojho života útoky bolestí jej pohybového systému (aparátu) najrozličnejšieho pôvodu, ktoré patria medzi najfrekventovanejšie civilizačné ochorenia a prejavujú sa najmä ako bolesti chrbta. Chrbtica zabezpečuje vzpriamený ľudský postoj a plní rôzne zložité funkcie - statické, dynamické a ochranné (chráni svoju „dreň" - miechu a nervové korene).

Bolesti chrbta sú aktuálnym problémom najmä preto, lebo sa podieľajú vysokým percentom na vzniku a dlhom trvaní doby práceneschopnosti (v priemere o dva dni viac ako je priemerná dĺžka práceneschopnosti všetkých ochorení). V praxi všeobecného lekára predstavujú bolesti chrbtice viac ako polovicu ošetrených pacientov, v ortopedických ambulanciách je to viac ako jedna štvrtina ošetrení. Telovýchovní lekári konštatujú, že osem z desiatich športujúcich detí po 12. roku života má problémy s chrbticou.

Celkovo postihuje problém postihnutia pohybového systému a najmä chrbtice 120 miliónov ľudí - v rámci Európskej únie, čo predstavuje v priamych nákladoch na liečbu takmer štvrť biliónu eur ročne. Postihnutia pohybového systému sú zároveň celosvetovo druhou najčastejšou príčinou invalidity, spôsobujú polovicu všetkých absencií a tri pätiny dlhodobých pracovných neschopností. To len v EÚ spôsobuje náklady 650 miliárd eur, spôsobených stratou produktivity postihnutých. (zdroj iHETA)

Britskí experti  položili v roku 2007 základy iniciatívy Fit For Work Europe (F4W), ktorej snahou je osveta o tejto problematike a hľadanie riešenia situácie rýchleho vzrastu nákladov, ktorý ešte akceleruje starnúca popularita. Prezident F4W Stephen Bevan o tom hovorí: „Cieľom je upozorniť na vplyv ochorení pohybového systému s dominanciou problémov chrbtice na schopnosť práce, produktivitu aj na pracovný trh a zároveň zvýšiť zapojenie do prevencie pacientov v produktívnom veku."

Systém liečby nie je stále optimálny a najväčším kameňom úrazu je neskorá diagnostika a terapeutická intervencia. Treba nastaviť systém tak, aby boli potenciáli pacienti podchytení skôr než ich aktuálny chorobný stav donúti k dlhodobej pracovnej neschopnosti. Podľa rozsiahlych štúdií z Veľkej Británie a Španielska sa rýchlejší zásah sa jednoznačne ekonomicky vyplatí, hoci na začiatku potrebuje isté investície do komplexnej rehabilitácie a edukácie. Ale každé investované euro prinesie o dva roky úsporu 12 eur.

Ešte dôležitejšia je ale skorá diagnostika najzávažnejších a zároveň ekonomicky najnáročnejších chorôb. Je to  kategórie zápalových ochorení. typu reumatoidnej artritídy. Od praktického lekára sa preto vyžaduje veľmi dobrá spolupráca so špecialistami.

Tak ako stĺpy bývajú postavené z tehál poukladaných na seba a spevnených maltou - aj stĺp chrbtice má svoje rôzne kombinované stavebné jednotky, ktoré tvoria tzv. funkčné články. Hlavnou stavebnou jednotkou chrbtice - akousi prstencovou tehlou - je stavec z kostného tkaniva, ktorý má v strede svojho tela okrúhlu dutinu (je „deravý") a cez tento otvor prechádza nervový „prút" - miecha, tvorená zložitým nervovým tkanivom priamo spojeným s „centrálou" - mozgom.  Stavce naukladané na seba sú akoby navlečené na miechu (podobne ako keď na povrázok navliekame korálky). Medzi stavcami sa nachádza „tesnenie" - medzistavcová platnička. Cez otvor, ktorý je „tesnený" touto platničkou, z miechy vychádzajú nervy s určitým  cieľovým zakončením. Stavce sú do stĺpcového usporiadania pospájané korzetom, ktorý je tvorený bohatým systémom väzov a svalov. Spojenie má rôznu pohyblivosť, pružnosť a pevnosť. Pre správnu funkciu chrbtice má  zásadný význam dokonalá súhra svalových vzpriamovačov, ohýbačov a otáčačov článkov chrbtice spolu s náväznosťou na ďalšie  kĺbové spojenia ľudského tela.

Chrbtica je neustále preťažovaná. Jej najmenšie zaťaženie je v ľahu - asi 25 kg na plochu medzistavcových platničiek. Zaťaženie pri stoji je do 100 kg, ale pri sede až do 175 kg. Ako je to možné? Počas státia sa  časť zaťaženia platničiek prenáša na medzistavcové „spojky" šľachové úpony a svaly. Ale počas sedenia svaly a medzistavcové úpony natoľko nepracujú. Nesprávnou polohou pri sedení - napríklad s prekríženými nohami - sa preto tlak na platničky ešte zvyšuje.

Mechanická bolesť sa väčšinou prejavuje iba na jednej strane chrbtice a prakticky pri akomkoľvek pohybe jej intenzita obvykle narastá. Počas pokojového režimu a v spánku zvykne odznieť a nastupuje úľava. Naproti tomu bolesť, ktorú spôsobuje zápal, veľmi často vznikajúci pri „zachladnutí chrbta" (napríklad - keď športujeme a potom si dlhšie  posedíme v zvlhnutom odeve) je výraznejšia v noci a nadránom a jej lokalizácia býva premenlivá. Ak pretrváva a je dlhšia ako dva mesiace, môže signalizovať vážnejšie chronické ochorenie a degeneratívne poškodenie.

Na bolesti v krčnej a hrudnej chrbtici sa sťažujú najmä ženy, bolesťami v krížoch sú častejšie postihnutí muži. Bolesti bedrovej chrbtice majú častejšie manuálne pracujúci ľudia. Pri sedavom zamestnaní sa vyskytujú častejšie bolesti v krčnej a hrudnej chrbtici.

Bolesti chrbta sú často viazané na dýchacie pohyby,  ktoré majú „na svedomí" aj pohyb hrudníka a hrudnej chrbtice. Môžu vyžarovať z chrbtice do strán po obvode hrudníku a niekedy napodobňovať podráždenie obalov pľúc - popľúcnice a pohrudnice. Nezriedka sa porucha postavenia hrudných stavcov premieta do bolesti na prednú stranu hrudníka a imituje ťažkosti pri ischemickej chorobe srdca. Iba dobrá kondícia svalstva, ktoré tvorí pre chrbticu a hrudník akýsi korzet,  môže udržať správne postavenie stavcov a zabrániť tzv. guľatému chrbtu, ktorý je zdrojom chronických bolestí. To je taktiež jeden z dôvodov snahy správneho rozloženia váhy pri nesení bremena na chrbte.

Pravdepodobne najvyššie percento ľudí trpí bolesťami „v krížoch". Telá piatich bedrových stavcov sú zo všetkých stavcov chrbtice najväčšie, šesť stavcov krížových splýva druhotne v jednotnú krížovú kosť a štyri až päť stavcov kostrče zodpovedá akémusi zakrnutému „chvostovému" oddielu chrbtice. Je to lokalita, ktorá vzhľadom k nosnosti tela, patrí asi k najviac zaťažovaným oblastiam a veľmi citlivo reaguje na teplotné zmeny. Na popisovanú časť chrbta sa prenášajú najväčšie tlaky pri zdvíhaní bremien alebo skákaní či dopadoch, ale aj pri takzvanej pasívnej činnosti akou je dlhodobé sedenie (napríklad za počítačom alebo pri šoférovaní na dlhé trasy). Na bolesti krížov sa častejšie sťažujú aj ľudia ráno po zlom vyspaní na nevhodnom lôžku (príliš mäkké, „preležané") a sú veľmi často prítomné u jedincov, ktorí nesprávne a nadmerne cvičia s veľkými váhami. Neraz nie je bolesť umiestnená iba v oblasti chrbta, ale premieta sa dopredu do slabín alebo sa prenáša po zadnej strane stehna až do lýtka alebo prstov nôh. Bolesti tejto časti chrbta nezriedka súvisia aj s chybami chodidiel (ploché nohy, „kladivkové" prsty), nekvalitným obutím alebo nesprávnym postavením kolenného či bedrového kĺbu.

Na prevenciu bolestí chrbta, najmä kvôli jednostrannému nadmernému zaťažovaniu sedením, využívame okrem vytrvalostného plávania (najlepšie znak) viacero cvičení podľa ordinácie fyzioterapeuta, či rehabilitačného lekára, ktoré nám zároveň napomáhajú k spevňovaniu brušného svalstva, spoluúčinkujúceho na správnom držaní tela.

 

Príklady :

Prvý cvik posilňuje sedacie svalstvo: stojíme vzpriamení. Sedacie svalstvo stiahneme k sebe na 5 - 7 sekúnd a potom sa uvoľníme. Opakujeme 30 - krát.

Druhý cvik uvoľňuje kostrč: posadíme sa na okraj stoličky. Pri nádychu stiahneme sedacie svalstvo, pri výdychu ho uvoľníme. Opakujeme 20-krát.

Tretí cvik posilňuje sedacie svalstvo: stojíme vzpriamení. Rukami sa pridŕžame stola a zanožíme ľavou nohou. V tejto polohe vydržíme 4 až 5 sekúnd. To isté cvičíme aj pravou nohou. Opakujeme 20 - krát.

Štvrtý cvik zlepšuje prekrvenie dolných končatín: Vo vzpriamenom stoji prešľapávame bosými nohami zo špičky na päty. Opakujeme 30 - krát.

Piaty cvik je z kategórie cievnej gymnastiky a tiež zlepšuje prekrvenie dolných končatín : v sede na stoličke mierne zodvihneme nohy nad podlahu. Vystrieme kolená. Krúžime potom súčasne oboma nohami v členkoch na pravú, potom na ľavú stranu. Opakujeme 10 až 15 krát. V tej istej polohe neskôr pokračujeme a 30 - krát priťahujeme špičky k sebe a vystierame chodidlá. Po malej prestávke opakujeme ešte 3 až 4 krát.

Šiesty cvik posilňuje brušné svalstvo: sadneme si na stoličku a oprieme sa o ňu rukami. Nohy zodvihneme a pomaly ich priťahujeme k bruchu.  Opakujeme 20 - krát.


S bolesťami chrbtice sa však stretávame mnoho krát aj v prípadoch keď ide o ochorenie s chrbticou zdanlivo nesúvisiace (ochorenia pľúcne, brušné, gynekologické, urologické, cievne a podobne).

Bolestiam chrbta sa však dá predchádzať ešte skôr ako vzniknú, ale aj potom keď sa už hlásia a treba ich odstrániť. Stačia k tomu, okrem správnej životosprávy a pravidelnej pohybovej aktivity, správne sedenie a pravidelné cvičenia chrbtice, ktoré svojou komplexnosťou zahŕňajú jej všetky stavebné časti.

 

MUDr. Pavel Malovič PhD., MPH
Združenie pre zdravie a výživu


« späť
Web stránky vytvorila M7, s.r.o.
©2009 ZZV.sk