« späť

5 otázok o výžive a stravovaní slovenských pacientov

MUDr. Iveta Vaverková ukončila Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1994 pracovala ako internista v Univerzitnej nemocnici Bratislava Ružinov, od roku 2002 ako všeobecný lekár pre dospelých na Poliklinike v Karlovej Vsi v Bratislave. Vo svojej ambulancii sa stretáva so širokým spektrom ľudí - pacientov od 18 roku života, zdravými aj ťažko chorými. V roku 2010 sa stala prezidentkou Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva SLS, od 2013 je viceprezidentkou.

 

Jeme preto, aby sme žili, alebo žijeme preto, aby sme jedli?

Stravu prijímame od narodenia a považujeme to za samozrejmosť. Určite prvým vzorom je pre nás rodina a jej stravovacie zvyklosti. Tie tvoria náš základný vzorec do života. Neskôr sme ovplyvnení spoločnosťou a trendmi, niektorí hľadajú a skúšajú rôzne alternatívy a extrémy. Paradoxom minulého a tohto storočia je obrovský nadbytok živín a absencia pohybu.

 

Aká strava, také zdravie?

Potraviny dokážu významne ovplyvniť a zmeniť funkciu génov. Žijeme v tejto socio-ekonomickej sústave dosť rokov na to, aby sa dali identifikovať a dokázať vzťah medzi stravou a civilizačnými ochoreniami. Nadbytok stravy a jej zlé zloženie - veľa cukru, soli, alkoholu, nevhodné zloženie tukov a nedostatok ovocia, zeleniny, zvyšujú výskyt neinfekčných ochorení ako sú obezita, ochorenia srdca a ciev, chrupu, pečene a nádorové ochorenia.

 

A náš pacient?

Len malá časť pacientov sa opýta na stravovanie.  Najčastejšia motivácia u žien je schudnutie, vo všeobecnosti mi túto otázku dávajú pacienti pri zistení zvýšeného krvného tlaku a cholesterolu.

Do ambulancii prichádzajú už mladí ľudia, ktorí majú podhmotnosť s rizikom podvýživy, alebo naopak - s nadhmotnosťou, až obézni. Už v mladom veku experimentujú s módnymi diétami,  alebo užívajú doplnky pre zvýšenie svalovej hmoty.

Pre strednú generáciu je príznačný stres, nepravidelné stravovanie, sedanterizmus - neustále sedenie v práci a vo voľnom čase a obohraté výhovorky - nemám čas kedy jesť, nemám čas kedy ísť cvičiť, ja sa toľko nabehám v robote, a obdobné.

U seniorov je riziko podvýživy aj pri obezite - nevhodná skladba v dôsledku financií, neschopnosť sebaobsluhy, veľa chronických ochorení, veľa liekov, alebo nekvalitný umelý chrup.

Najčastejšie škodlivé návyky sú všeobecne v nevhodnom zložení stravy - vysoký energetický príjem, jednostrannosť, nedostatok času na jedlo a nekvalitné potraviny.

 

Máme dostatok správnych informácií?

Stravovanie berieme ako samozrejmosť.  Vo väčšine prípadov sa o zloženie stravy nezaujímame, keď nás „nič nebolí". Keď pacienti hľadajú informácie, používajú internet, a to stále častejšie, časopisy, alebo dôverujú televíznym programom a rôznym kuchárskym knihám.

Zrozumiteľná a čitateľná informácia o zložení potravinárskeho výrobku by mala byť v obchodoch samozrejmosťou. Ak sa chceme naučiť správne jesť, musíme vedieť správne nakupovať a preto sú informácie na obaloch dôležité.

Heslá typu "jedno vajce denne", či  "jedno jablko denne" nefungujú. Každá doba má medzi potravinami svojho módneho favorita. Nie je jogurt ako jogurt - naozaj potrebujeme smotanový a sladký? Aj tuky sú dobré a zlé, také čo si natrieme, aj také, ktoré sú skryté už v hotovom výrobku. Na raňajky, desiatu, či olovrant je vhodnejší celozrnný chlieb ako perník plnený marmeládou. Smäd lepšie uhasí voda ako sladený nápoj. Zdrojom kvalitných živočíšnych bielkovín sú ryby, nízkotučné mäso. A ako odbúrať chuť na „psychopatky" - krekry, pukance, čokoládku pri sledovaní TV a chatovaní na počítači? Pravidelný pohyb nám chýbajúce endorfíny pre pocit šťastia určite dodá.  Pravdou však zostáva, že "pestro a striedmo", nikdy nesklame a neublíži. V strave musí mať zastúpenie zelenina, ovocie, kvalitné bielkoviny, kvalitné tuky a voda.

 

Prečo to nefunguje? Keď všetko vieme.

Štatistiky  ukazujú stúpajúci trend civilizačných ochorení  a rakoviny v rozvinutých krajinách. Informácie sú dostupné, populácia vzdelaná, ale chýba ochota zmeniť životný štýl. Ide nielen o výchovu novej generácie, ktorá bude mať záujem o vlastné zdravie a prevenciu, ale je potrebné edukovať aj profesionálov v zdravotníctve.

Každý  o súvise stravy a zdravia počul, možno aj čítal. Otázne je, či sa ho to dotklo. Či to považuje za dôležité pre seba, aby sa tým zaoberal, venoval tomu svoju pozornosť, svoj čas a vzal si to do každodenného života (nielen na 90 dní J ) "Zvyk je železná košeľa" platí vo všeobecnosti. Človek má rád príjemné veci a aj jednoduché.  Tabletka na cholesterol a rezeň v nedeľu, tabletka na cukor a koláčik ku kávičke, tabletka na vysoký tlak a slané krekry k televízoru. Zodpovednosť za svoje zdravie prenášame na tabletky. Tak to nefunguje. Treba žiť zdravo od narodenia a musí nás to naučiť rodina.

 


« späť
Web stránky vytvorila M7, s.r.o.
©2009 ZZV.sk